Johannes Gensfleisch Gutenberg

Osobnosti tlače - Johannes Gensfleisch Gutenberg

Za európskeho vynálezcu kníhtlače zo zostavovateľných písmových znakov sa dnes všeobecne považuje nemecký vynálezca Johann Gutenberg (vlastným menom Johannes Gensfleisch von Gutenberg). Narodil sa okolo roku 1394 až 1399 alebo roku 1400 a zomrel 3.2.1468. Pochádzal z rodu mohučských patricijov Gensfleischovcov.

Vyučil sa za zlatníka a ovládal tiež techniky tavenia kovov. Roku 1420 sa odsťahoval s rodičmi počas sporu patricijov s mešťanmi do Francúzska a od roku 1434 pôsobil v Štrasburgu, kde sa zaoberal výrobou zrkadiel a kníhtlačiarstvom. Gutenberg sa tlačiť pravdepodobne pokúsil už pred rokom 1440 v Štrasburgu, keď sa predpokladá, že dôležitým podnetom k jeho vynálezu boli hospodárske záujmy. Gutenberg bol podnikavý, neobyčajne všestranne nadaný človek, so zmyslom pre umelecké remeslá. Gutenberg v Štrasburgu intenzívne experimentoval.

V spisoch zo súdneho procesu s Jürgenom Dritzenhenom roku 1439 sa spomína kníhtlačiarsky lis, olovo, odlievka foriem, vtláčanie foriem alebo publikovanie. Mnohí kronikári 15. storočia datujú začiatky kníhtlače do roku 1440, ale štrasburskú verziu priamo nepotvrdzujú historické nálezy. V rokoch 1444–1448 sa vrátil Gutenberg do Mohuča, kde dokončil svoje výskumné práce. Vtedy asi vznikli jeho prvé tlače.

Materiál, s ktorým Gutenberg pracoval boli kovy. Gutenbergov vynález spočíval v odlievaní kovových litier z matríc, v ich zostavovaní do riadkov a strán a vytlačení tlačiarenskou čerňou na drevenom lise. Svojím vynálezom vytvára typografický obrazec európskej tlačenej knihy.

V historických listinách z roku 1455 sa píše o súdnom procese Gutenberga s mohučským mešťanom J. Fustom. Predmetom súdneho sporu bol výrobok kníhtlačiarne (viedli ju Gutenberg a Fust), v Európe prvá tlačená dvojdielna 42-riadková biblia. J. Fust si pravdepodobne právne vymohol na Gutenbergovi tlačiareň i celý náklad biblie. Dejiny majú tak jediný pravdivý doklad o jeho živote a diele – zápis o prehratom súdnom spore s Fustom z roku 1455, po ktorom bývalí spoločníci Fust a Schöffer preberajú jeho dielňu.

Vtedy už bola vytlačená Gutenbergova slávna 42-riadková biblia, ktorá vyniká umeleckým a typografickým spracovaním textu. V 42-riadkovej biblii pestrofarebné titulky, iniciálky a ornamentálnu výzdobu dopĺňali ručne. Gutenberg nepočítal s jej ilustračnou výzdobou. Používal lomené písmo, prvé knižné písmo európskej kníhtlače, vytvorené na základe písiem rukopisných textov. Gutenberg pri tlači svojej 42-riadkovej biblie použil do 290 znakov písma rozličnej šírky (kolky), aby dodržal jednotné medzislovné medzery a jednotný rovnaký formát riadkov. Toto vydanie ranej tlače čiastočne imitovalo stredoveké gotické rukopisné knihy.

Gutenbergovou zásluhou je, že vyrezal a vyryl do kovu odlievacie formičky s vyhĺbeným obrazom jednotlivých písmen, tzv. matrice. Z nich potom v malom ručnom prístroji mnohokrát odlieval písmená z iného, ľahšie taviteľného kovu. Vytvoril si na to lejací nástroj, do ktorého pripínal jednotlivé matrice. Spočiatku ich robil z olova, neskôr prešiel na tvrdšiu meď. Gutenberg objavil aj ľahko taviteľné, pri nízkych teplotách tekuté zliatiny olova, ktoré boli vhodné na odlievanie znakov. Lejací prístroj je podstatou jeho vynálezu. Bol tvorcom písma a typografickej úpravy, sadzačom, ale aj tlačiarom a nakladateľom.

Gutenbergov vynález sa postupne rozšíril po celej Európe a neskôr sa zdokonaľoval najmä vznikom nových antikvových písiem. Za najstaršiu Gutenbergovu kníhtlač sa pokladá zlomok Sibyliných kníh asi z roku 1445. Najslávnejšou je dvojdielna 42-riadková biblia z rokov 1452–55 a trojdielna 36-riadková biblia. Napriek tomu, že jeho vynález mal obrovský význam pre rozvoj kultúry a vzdelania, uznania sa dožil slepý Gutenberg až na konci svojho života.

Pri príležitosti 500. výročia narodenia Gutenberga založili roku 1900 v Mohuči Gutenbergovo múzeum, v ktorom sa zhromažďujú všetky dostupné historické materiály týkajúce sa vynálezcu kníhtlače. Mesto Lipsko udeľuje každoročne od roku 1959 Gutenbergovu cenu jednotlivcom a inštitúciám za vynikajúce diela knižnej kultúry.

Osobnosti tlače