Alois Jan František Senefelder

Osobnosti tlače - Alois Jan František Senefelder

Alois Senefelder sa narodil 6. novembra 1771 v Prahe. Jeho otec, Jan Peter Senefelder, bol uznávaným mníchovským hercom, ktorý sa na pozvanie staropražského divadla trvalo usadil v Prahe a oženil sa s Katarínou Volckovou, dcérou pražského hostinského Volcka. Už v mladosti spoznal, aká je to drina opisovať herecké party alebo noty pre hudobníkov. Študoval na univerzite v Ingolstadte, ale divadlo ho silnejšie lákalo, ako štúdium práva. Ako 18 ročný študent napísal divadelnú hru, ale nenašiel tlačiara, ktorý by ju vydal.

Po smrti otca sa ako 21-ročný študent musel vzdať štúdií. Stal sa členom a hercom kočovného divadla, ktoré pôsobilo v oblasti Mníchova. Vtedy sa začal opäť zaujímať o lacnejšie a jednoduchšie spôsoby rozmnožovania divadelných hier, úloh, či nôt ako boli kníhtlač alebo meditlač. Neskôr, keď zanechal divadlo, pokúšal sa stať spisovateľom, no ani vtedy nenašiel vydavateľa.

Na začiatku sa pokúsil Senefelder leptať meď. Ale meď bola veľmi drahá. Po mnohých vyčerpávajúcich a ustavične opakovaných pokusoch prišiel na to, že kyselinou možno leptať aj dosky vápennej bridlice a používať ich na tlačenie práve tak, ako medené dosky, ktoré boli oveľa drahšie.

Senefelder napísal texty svojich prác – neskoršie aj noty – na papier zvláštnym tušom, ktorý si sám pripravil a odtlačil ich na hladké dosky bridlice, vyskytujúcej sa pri Solenhofene a Kehlheime v Bavorsku. Mastný tuš, takto prenesený na kameň, chránil pokryté miesta pred účinkom lúčavky, ktorá nenatreté miesta vyleptala. Po umytí sa vyleptaná vrstva odstránila, takže písmená alebo noty vyčnievali nad ostatný povrch.

Šťastný vynálezca zakrátko nato otvoril s vydavateľom Andréom kameňotlač v Offenbachu, no toto obchodné spojenie netrvalo dlho. Bavorská vláda udelila Senefelderovi privilégium na kameňotlač na 15 rokov.

Lenže Senefelder nebol rodeným podnikateľom, bol nespokojným vynálezom. Nemal obchodné nadanie, ale rád by bol vylepšil svoj vynález a rozšíril ho v praxi. O tlačiareň sa veľmi nestaral, zato usilovne pokračoval v experimentoch. Napokon prišiel na to, že by sa taký istý postup ako pri kameňotlači dal použiť aj pri tlačení rôznych vzoriek na bavlnené látky. Tlačiareň prenechal Gleissnerovi a vstúpil do služieb textilnej továrne bratov Faberovcov v Pöltene. Tam pracoval až do roku 1806 a potom sa vrátil do Mníchova.

V čase, keď zariaďoval veľké kameňotlačiarne svojich bratov, podarilo sa mu ešte raz zdokonaliť litografiu, takže sa dala skvele použiť na tlačenie obrazov. Jeho nového vynálezu sa však za pomoci učňa zo Senefelderovej kameňotlačiarne zmocnila Gottova tlačiareň v Stuttgarte, ktorá potom začala vo veľkom robiť „umelecké listy“. Tieto listy si získali veľkú obľubu a táto tlačiareň na nich neobyčajne zbohatla.

Kameňotlač sa natoľko zaužívala a stala bežnou vecou, že si jednotliví umelci napokon Senefelderov vynález prisvojili, a to tým ľahšie, že lis potrebný na kameňotlač bol veľmi jednoduchý, a preto aj lacný. Veď si ho mohol urobiť každý sám, a nie div, že umelci si rozmnožovali kresby a výkresy kameňotlačou.

Prirodzene, že kameňotlačiari rýchle zdokonaľovali tento základný princíp lisu a onedlho takmer každá kameňotlačiareň mala lis vlastnej konštrukcie, prispôsobený na lepšiu a rýchlejšiu tlač.

Senefelderov vynález nastúpil cestu svetom. Litografia sa všeobecne veľmi rozšírila a napokon sa aj Senefelder dožil menšieho úspechu, keď ho roku 1810 vymenovali za kráľovského dvorného inšpektora v Bavorsku s platom asi 1500 zlatých ročne. V tomto období napísal aj dôkladnú učebnicu litografie, ktorú vydal v roku 1818.

Alois Senefelder, vynálezca kameňotlače, tlače na plátno a farbotlače, zakladateľ litografických tlačiarní, zomrel 26. februára 1834 v Mníchove.

Osobnosti tlače